Život Prešova
online
online
Prešovčan v misii na Cypre
13.04.2004 Celý región
Cyprus je tretím najväčším ostrovom ležiacim v Stredozemnom mori. Má rozlohu 9 251 kilometrov štvorcových a je situovaný vo východnej časti Stredomoria vo vz...Cyprus je tretím najväčším ostrovom ležiacim v Stredozemnom mori. Má rozlohu 9 251 kilometrov štvorcových a je situovaný vo východnej časti Stredomoria vo vzdialenosti 380 km severne od Egypta, 105 km západne od Sýrie a 75 km južne od Turecka.
Na Cypre žije asi 754 800 obyvateľov. Hlavným mestom je Nikózia so 195 300 obyvateľmi. V súčasnosti je to jediné hlavné mesto v Európe, ktoré je rozdelené na dve časti - grécku a tureckú.
Vďaka svojej geografickej polohe a strategickému významu bol ostrov kolonizovaný a dobývaný takmer všetkými významnými tvorcami dejín - Alexandrom Veľkým, Ptolemaiom, či Richardom III. V roku 1571 ostrov získala Otomanská ríša. Svoju nadvládu si udržala až do roku 1878, kedy ostrov postúpila Veľkej Británii. Veľká Británia spravovala ostrov až do roku 1960. V uvedenom roku po štvorročnom oslobodzovacom boji Cyprus získal nezávislosť a zmluvne bol vyhlásený republikou. Zmluva bola podpísaná obidvoma komunitami, ktoré obývajú ostrov a umožnila tak vznik bikomulárnej Cyperskej republiky. Garantmi tejto zmluvy sa stali Grécko, Turecko a Veľká Británia.
V roku 1974 bol za podpory gréckej junty uskutočnený prevrat, ktorým bola zvrhnutá cyperská vláda spolu s prezidentom Makariosom III. Zmena politickej situácie a nevraživosť medzi oboma komunitami viedla k dvojfázovej vojenskej invázii tureckých ozbrojených síl. Tie obsadili 37 % územia severnej časti ostrova. Od augusta 1974 je tak ostrov rozdelený na dve časti - Cyperskú republiku a Severo-cyperskú tureckú republiku.
V súčasnosti sa pod záštitou OSN vedú rozhovory o urovnaní dlhotrvajúceho konfliktu a znovuzjednotení ostrova. Po stroskotaní rozhovorov medzi lídrami gréckej a tureckej komunity Tassosom Papadopulosom a Raufom Denktašom môžu o osude ostrova rozhodnú jeho obyvatelia priamo v referende, ktoré sa uskutoční 24. apríla tohto roka.
Medzi severnou a južnou časťou ostrova sa nachádza tzv. nárazníkové pásmo (zelená línia). Toto pásmo kontrolujú mierové sily OSN na Cypre UNFICYP (United Nations Forces In Cyprus).
Misia UNFICYP je jednou z najstarších mierových operácii OSN a trvá nepretržite od roku 1964. Cieľom a poslaním misie je udržiavať status quo vo vnútri Nárazníkovej zóny (Buffer zone - BZ), zabezpečiť dodržiavanie prímeria medzi znepriatelenými stranami, prispieť k obnove a udržaniu práva a poriadku na ostrove a vykonávať humanitárne úlohy. Zároveň od roku 1974 separuje ozbrojené sily nachádzajúce sa na ostrove.
Národná rada SR svojím uznesením č. 1372 z 10. mája 2001 vyslovila súhlas s vyslaním jednotky Armády SR do mierovej misie UNFICYP. V máji 2001 tak do misie UNFICYP prišli prví príslušníci slovenských ozbrojených síl. Postupným procesom prevzali velenie v jednom z troch sektorov od príslušníkov AUSHUNCON-u (príslušníci rakúskych a maďarských ozbrojených síl). V júni 2001 sa uskutočnil oficiálny akt odovzdania Sektoru 4 slovenskému kontingentu, čím SLOVHUNCON (slovensko-maďarský kontingent) operačne plne zodpovedá za tento sektor. Významnou je skutočnosť, že sa tak stalo po prvýkrát v histórii, čo Slovenská republika prevzala velenie v niektorom zo sektorov misie. Sektor 4 sa nachádza na východ od hlavného mesta a má dve slovenské a jednu maďarskú rotu.
Náš kontingent v počte 277 príslušníkov OS SR plní úlohy v priestore operačnej zodpovednosti, ako i úlohy pre potreby velenia mierovej misie UNFICYP vyplývajúce z mandátu a poslania mierovej misie. Jednotky kontingentu v rámci zachovania integrity nárazníkovej zóny plnia úlohy pozorovania a hliadkovania v nárazníkovej zóne. V priestore zodpovednosti SLOVHUNCON-u má nárazníková zóna rozlohu 110 km2.
Priamo na Veliteľstve práporu v Kempe M. R. Štefánika vo Famaguste si svoje povinnosti plnil 45-ročný mjr. Ján Hvišč, náčelník štábu sektoru. Pochádza z Prešova, je ženatý a otec troch detí. V OS SR je od roku 1974. Po ukončení vojenského gymnázia išiel študovať na vojenskú vysokú školu do Vyškova. Toto bola v poradí jeho druhá misia na Cypre, v tej prvej pôsobil už v roku 2001.
Úlohou mjr. Hvišča v misii bolo zodpovedať za operačnú činnosť dvoch slovenských rôt. Najviac práce bolo v mesiaci apríl 2003, kedy bol otvorený hraničný prechod v dedinke Pergamos a Strovilia. Ako hovorí mjr. Hvišč: „ Bol to najväčší nápor, kedy sme všetko monitorovali, pretože niekedy Turci vykonávali činnosť, ktorá nebola vždy so status quo“ .
Pri otázke čo priviedlo mjr. Hvišča do misie odpovedal: „ Rád som cestoval a bral som to, ako poslednú šancu byť v armáde a ešte niečo dokázať, nakoľko už mám 45 rokov. O chvíľu pre mňa v armáde už nebude miesto. Mal som šancu, lebo som vedel po anglicky a s misiou som už mal skúsenosti. “
Vo voľnom čase, pokiaľ ho počas práce v misii mal, rád športoval a zlepšoval si svoju kondíciu.
Dnes je už mjr. Hvičš doma v kruhu svojej rodiny.
Na Cypre žije asi 754 800 obyvateľov. Hlavným mestom je Nikózia so 195 300 obyvateľmi. V súčasnosti je to jediné hlavné mesto v Európe, ktoré je rozdelené na dve časti - grécku a tureckú.
Vďaka svojej geografickej polohe a strategickému významu bol ostrov kolonizovaný a dobývaný takmer všetkými významnými tvorcami dejín - Alexandrom Veľkým, Ptolemaiom, či Richardom III. V roku 1571 ostrov získala Otomanská ríša. Svoju nadvládu si udržala až do roku 1878, kedy ostrov postúpila Veľkej Británii. Veľká Británia spravovala ostrov až do roku 1960. V uvedenom roku po štvorročnom oslobodzovacom boji Cyprus získal nezávislosť a zmluvne bol vyhlásený republikou. Zmluva bola podpísaná obidvoma komunitami, ktoré obývajú ostrov a umožnila tak vznik bikomulárnej Cyperskej republiky. Garantmi tejto zmluvy sa stali Grécko, Turecko a Veľká Británia.
V roku 1974 bol za podpory gréckej junty uskutočnený prevrat, ktorým bola zvrhnutá cyperská vláda spolu s prezidentom Makariosom III. Zmena politickej situácie a nevraživosť medzi oboma komunitami viedla k dvojfázovej vojenskej invázii tureckých ozbrojených síl. Tie obsadili 37 % územia severnej časti ostrova. Od augusta 1974 je tak ostrov rozdelený na dve časti - Cyperskú republiku a Severo-cyperskú tureckú republiku.
V súčasnosti sa pod záštitou OSN vedú rozhovory o urovnaní dlhotrvajúceho konfliktu a znovuzjednotení ostrova. Po stroskotaní rozhovorov medzi lídrami gréckej a tureckej komunity Tassosom Papadopulosom a Raufom Denktašom môžu o osude ostrova rozhodnú jeho obyvatelia priamo v referende, ktoré sa uskutoční 24. apríla tohto roka.
Medzi severnou a južnou časťou ostrova sa nachádza tzv. nárazníkové pásmo (zelená línia). Toto pásmo kontrolujú mierové sily OSN na Cypre UNFICYP (United Nations Forces In Cyprus).
Misia UNFICYP je jednou z najstarších mierových operácii OSN a trvá nepretržite od roku 1964. Cieľom a poslaním misie je udržiavať status quo vo vnútri Nárazníkovej zóny (Buffer zone - BZ), zabezpečiť dodržiavanie prímeria medzi znepriatelenými stranami, prispieť k obnove a udržaniu práva a poriadku na ostrove a vykonávať humanitárne úlohy. Zároveň od roku 1974 separuje ozbrojené sily nachádzajúce sa na ostrove.
Národná rada SR svojím uznesením č. 1372 z 10. mája 2001 vyslovila súhlas s vyslaním jednotky Armády SR do mierovej misie UNFICYP. V máji 2001 tak do misie UNFICYP prišli prví príslušníci slovenských ozbrojených síl. Postupným procesom prevzali velenie v jednom z troch sektorov od príslušníkov AUSHUNCON-u (príslušníci rakúskych a maďarských ozbrojených síl). V júni 2001 sa uskutočnil oficiálny akt odovzdania Sektoru 4 slovenskému kontingentu, čím SLOVHUNCON (slovensko-maďarský kontingent) operačne plne zodpovedá za tento sektor. Významnou je skutočnosť, že sa tak stalo po prvýkrát v histórii, čo Slovenská republika prevzala velenie v niektorom zo sektorov misie. Sektor 4 sa nachádza na východ od hlavného mesta a má dve slovenské a jednu maďarskú rotu.
Náš kontingent v počte 277 príslušníkov OS SR plní úlohy v priestore operačnej zodpovednosti, ako i úlohy pre potreby velenia mierovej misie UNFICYP vyplývajúce z mandátu a poslania mierovej misie. Jednotky kontingentu v rámci zachovania integrity nárazníkovej zóny plnia úlohy pozorovania a hliadkovania v nárazníkovej zóne. V priestore zodpovednosti SLOVHUNCON-u má nárazníková zóna rozlohu 110 km2.
Priamo na Veliteľstve práporu v Kempe M. R. Štefánika vo Famaguste si svoje povinnosti plnil 45-ročný mjr. Ján Hvišč, náčelník štábu sektoru. Pochádza z Prešova, je ženatý a otec troch detí. V OS SR je od roku 1974. Po ukončení vojenského gymnázia išiel študovať na vojenskú vysokú školu do Vyškova. Toto bola v poradí jeho druhá misia na Cypre, v tej prvej pôsobil už v roku 2001.
Úlohou mjr. Hvišča v misii bolo zodpovedať za operačnú činnosť dvoch slovenských rôt. Najviac práce bolo v mesiaci apríl 2003, kedy bol otvorený hraničný prechod v dedinke Pergamos a Strovilia. Ako hovorí mjr. Hvišč: „ Bol to najväčší nápor, kedy sme všetko monitorovali, pretože niekedy Turci vykonávali činnosť, ktorá nebola vždy so status quo“ .
Pri otázke čo priviedlo mjr. Hvišča do misie odpovedal: „ Rád som cestoval a bral som to, ako poslednú šancu byť v armáde a ešte niečo dokázať, nakoľko už mám 45 rokov. O chvíľu pre mňa v armáde už nebude miesto. Mal som šancu, lebo som vedel po anglicky a s misiou som už mal skúsenosti. “
Vo voľnom čase, pokiaľ ho počas práce v misii mal, rád športoval a zlepšoval si svoju kondíciu.
Dnes je už mjr. Hvičš doma v kruhu svojej rodiny.
0
www.ZIVOTPO.sk
